Na prvý pohľad vyzerá Antarktída ako nekonečný kus ľadu, ktorý sa nás veľmi netýka. V skutočnosti je to však jeden z najdôležitejších regulátorov klímy na Zemi. A práve v západnej časti kontinentu sa nachádza ľadovec, ktorý vedci prezývajú „Doomsday Glacier“ – ľadovec súdneho dňa. Jeho oficiálny názov je Thwaites Glacier a ak by sa dramaticky zrútil, hladina svetových oceánov by mohla stúpnuť o desiatky centimetrov až metre.
V posledných rokoch sa objavil odvážny a kontroverzný návrh: postaviť okolo neho masívny múr alebo bariéru dlhú približne 80 kilometrov. Znie to ako sci-fi film, no za myšlienkou stoja seriózni vedci a inžinieri. Čo je cieľom tohto projektu, aké má šance a prečo sa o ňom vôbec uvažuje?
Thwaites Glacier patrí medzi najväčšie a najrýchlejšie sa topiace ľadovce na planéte. Rozkladá sa na ploche väčšej než niektoré európske krajiny a je kľúčovou súčasťou západoantarktického ľadového štítu. Tento ľadový štít funguje ako zátka – drží obrovské množstvo ľadu na pevnine a bráni mu v prúdení do oceánu.
Problém je, že Thwaites Glacier je čoraz nestabilnejší. Teplejšia morská voda preniká pod jeho ľadový šelf, oslabuje ho zdola a spôsobuje praskliny. Keď sa ľadový šelf rozpadne, ľadovec začne tiecť do mora oveľa rýchlejšie.
Tradičné riešenia klimatickej krízy – znižovanie emisií, obnoviteľné zdroje energie či ochrana lesov – sú nevyhnutné, no ich efekt je pomalý. Thwaites Glacier však reaguje už teraz. Preto niektorí vedci začali uvažovať o tzv. geoengineeringových zásahoch, ktoré by fyzicky spomalili topenie ľadu.
Jedným z najodvážnejších návrhov je vybudovať podmorskú bariéru alebo múr, ktorý by blokoval prúdenie teplej vody k ľadovcu. Tento „múr“ by mohol byť dlhý desiatky kilometrov a vysoký stovky metrov, ukotvený na morskom dne.
Teplá voda z hlbokých vrstiev oceánu sa dostáva pod ľadový šelf a topí ho zdola. Ak by sa jej tok zablokoval, ľadovec by sa topil oveľa pomalšie. Bariéra by fungovala ako obrovská priehrada v mori, ktorá by odklonila teplé prúdy a udržala chladnejšie vody v kontakte s ľadom.
Niektoré návrhy dokonca počítajú s flexibilnými závesmi alebo „záclonami“ z moderných materiálov, ktoré by sa dali rozvinúť pod hladinou. Iné koncepcie hovoria o masívnych konštrukciách z betónu či ocele.
Mohlo by ťa zaujímať: Antarktída: 20 fascinujúcich faktov o najextrémnejšom kontinente Zeme
Postaviť 80-kilometrovú bariéru v Antarktíde je extrémne náročná úloha. Ide o jedno z najnehostinnejších miest na Zemi, s teplotami hlboko pod nulou, silnými vetrami a ľadovou vodou. Logistika takéhoto projektu by bola astronomicky drahá.
Napriek tomu odborníci tvrdia, že v princípe by to možné bolo. Ľudstvo už dokázalo postaviť megaprojekty ako Panamský prieplav, ropné plošiny v arktických vodách či gigantické priehrady. Otázkou je, či by sme mali investovať bilióny dolárov do jedného ľadovca.
Hladina morí stúpa a ohrozuje stovky miliónov ľudí žijúcich v pobrežných oblastiach. Mnohé mestá ako New York, Miami, Bangkok či Amsterdam by mohli čeliť častým záplavám. Ak by sa západoantarktický ľadový štít destabilizoval, následky by boli katastrofálne.
Preto niektorí vedci tvrdia, že extrémne riešenia sú lepšie než nečinnosť. Múr okolo Thwaites Glacier by mohol kúpiť ľudstvu čas – možno desaťročia, počas ktorých by sa mohli znížiť emisie a pripraviť adaptácie.
Geoengineering vyvoláva množstvo etických otázok. Kto rozhodne o tom, že sa postaví obrovská bariéra v Antarktíde? Kto to zaplatí? A čo ak sa projekt nepodarí alebo spôsobí nepredvídané ekologické následky?
Antarktída patrí celému svetu a je chránená medzinárodnými dohodami. Každý zásah by si vyžadoval globálnu spoluprácu a politický konsenzus, čo je v súčasnej geopolitickej situácii veľmi komplikované.
Múr nie je jediným nápadom. Vedci skúmajú aj iné možnosti, ako spomaliť topenie ľadovcov. Napríklad umelé zasnežovanie, aby sa zvýšila odrazivosť povrchu, alebo podmorské „bublinkové bariéry“, ktoré by bránili teplej vode v kontakte s ľadom.
Ďalšou možnosťou je posilnenie prirodzených „pinning points“ – miest, kde sa ľadovec zachytáva o podložie a spomaľuje svoj pohyb. Tieto metódy sú menej dramatické, ale tiež menej účinné.
Niektorí klimatológovia tvrdia, že projekt múru je skôr symbolickým varovaním než realistickým plánom. Má ukázať, aké extrémne riešenia by mohli byť potrebné, ak neznížime emisie skleníkových plynov.
Iní však vidia v geoengineeringu legitímny nástroj, ktorý môže doplniť tradičné klimatické politiky. Podľa nich by bolo nezodpovedné nepreskúmať všetky možnosti, keď ide o budúcnosť civilizácie.
Kolaps ľadovca by neznamenal okamžitý koniec sveta, ale spustil by reťazovú reakciu. Zvýšená hladina morí by zaplavila pobrežné oblasti, ohrozila zásoby pitnej vody a spôsobila masové migrácie. Ekonomické škody by sa počítali v biliónoch dolárov.
Navyše by sa destabilizovali ďalšie ľadovce, čo by mohlo urýchliť topenie celého západoantarktického ľadového štítu. To je scenár, ktorý vedci považujú za jeden z najväčších klimatických rizík tohto storočia.
Mohlo by ťa zaujímať: Skrytý arktický ekosystém prekvapil vedcov: Život prosperuje v hlbinách oceánu
Diskusia o múre okolo „Doomsday Glacier“ otvára širšiu otázku: budeme riešiť klimatickú krízu technologickými megaprojektmi, alebo radikálnou zmenou životného štýlu? Pravdepodobne kombináciou oboch.
Technológia môže pomôcť, ale bez zníženia emisií bude len drahou náplasťou na hlbokú ranu. Múr v Antarktíde je fascinujúcou predstavou, no zároveň pripomienkou toho, aké vážne sú dôsledky globálneho otepľovania.
Myšlienka 80-kilometrového múru okolo antarktického ľadovca znie ako z futuristického románu, no vznikla v hlavách vedcov, ktorí sa snažia zachrániť planétu. Či sa niekedy stane realitou, je otázne. Dôležitejšie je však to, že ukazuje mieru naliehavosti situácie.
Thwaites Glacier je tichým strážcom stability oceánov. Ak padne, následky pocíti každý z nás – bez ohľadu na to, kde žijeme. A práve preto sa oplatí brať aj tie najradikálnejšie nápady vážne.
Zdroje inšpirácie:
https://www.theguardian.com
https://www.nasa.gov
https://www.nature.com
